Ticho mysle
Zápis
starého bylinkára o tinktúre, ktorá nerobí hluk
Keď človek
stíchne navonok, často zistí, že vnútri je ešte hlučnejšie než na jarmoku.
Myšlienky sa prekrikujú, srdce bije rýchlejšie než kroky a duša blúdi ako vták,
čo zabudol, kde má hniezdo.
A práve pre také chvíle vznikla táto tinktúra.
Nie je to
nápoj na spánok.
Nie je to omámenie ani útek.
Ticho mysle je návrat.
Pamätám si,
ako ma starý majster učil, že pravé ticho nie je neprítomnosť zvuku, ale prítomnosť
vedomia.
Keď myseľ prestane behať, keď sa dych prehĺbi a telo zmäkne, vtedy sa otvára
priestor, v ktorom možno počuť to, čo inokedy prehluší svet.
Táto
tinktúra bola miešaná s úmyslom, nie v zhone.
Byliny v nej neťahajú človeka dolu ani ho neodnášajú hore.
Držia ho presne tam, kde je.
Mučenka v
nej upokojuje rozlietané nervy, ako keď večer zavrieš dvere na stodole a všetko
sa konečne usadí.
Medovka pohladí srdce, aby sa nebálo pustiť staré napätie.
Bakopa a gotu kola čistia myseľ, nie tým, že ju vyprázdnia, ale tým, že jej
dajú poriadok.
Levanduľa uvoľní telo, aby sa duša nemusela predierať cez stuhnuté svaly.
Muira puama drží vedomie bdelé – aby človek nespal, ale bol prítomný.
A kvapka valeriány je tam len ako koreň stromu – aby si pri tichu neodplával.
Ticho mysle sa neberie každý deň zo zvyku.
Berie sa vtedy, keď cítiš, že myseľ má priveľa slov a málo priestoru.
Pred meditáciou, pred modlitbou, pred dlhým tichom, alebo v čase, keď sa chceš
znovu spojiť so sebou.
Je to
tinktúra pre tých, ktorí nehľadajú zázrak, ale rovnováhu.
Pre tých, čo vedia, že odpovede neprichádzajú v hluku, ale v tichu medzi dvoma
dychmi.
Starí
bylinkári vraveli, že myseľ je ako hladina jazera.
Keď do nej stále hádžeš kamene, nikdy neuvidíš dno.
Ale keď sa upokojí, ukáže ti viac, než si čakal.
A presne o
tom je Ticho mysle.
Nie je to
únik zo sveta.
Je to návrat domov.
Dávkovanie
- 10–15 kvapiek
- 15–30 minút pred meditáciou
- môžeš pridať 5 kvapiek pod
jazyk tesne pred za
