Škorica voňavá – hydrolát
V starých časoch škoricu nazývali "darom ohňa" a jej teplá
vôňa bola znamením hojnosti, radosti a zdravia. Destiláciou kôry či listov
vzniká jemný hydrolát, ktorý si zachováva dušu byliny, no je miernejší a
láskavejší než ostrý olej. Voda táto nesie so sebou teplo slnka, silu krvi a
korenistú sladkosť, čo rozohrieva telo i dušu.
Na zdravie tela: Hydrolát škorice je dobrý pomocník pri
tráviacich ťažkostiach, keď žalúdok ťažký je a jedlo leží ako kameň. Pohladí
črevá, odháňa vetry a prebúdza pomalé trávenie. V zime zahreje a posilní krvný
obeh, takže ruky i nohy prestanú byť studené ako ľad. Ľud ho poznal i ako
ochranu pred zimnicou, nachladnutím a chorobami, čo sa v sychravých časoch radi
do tela vkrádajú. Jemné protiplesňové a proti bakteriálne účinky zas uľahčujú
starostlivosť o pokožku, čo je mastná, unavená či naklonená vyrážkam.
Na dušu: Vôňa škoricovej vody je sladká, korenistá a hrejivá
– pohladí srdce, zaháňa melanchóliu a prebúdza radosť. Keď únava či smútok
padnú na človeka, stačí sa osviežiť jej jemnou hmlou a duša akoby znovu
pocítila teplo ohniska. V dávnych krajoch ju ľudia považovali i za elixír
lásky, lebo povzbudzuje zmysly, prináša blízkosť a nežnosť medzi milými.
Použitie:
ako hmla na tvár a telo, čo čistí a osviežuje
v pohári vody – na podporu trávenia a zahriatie v chladných
dňoch
do kúpeľa, kde prebúdza krv a z tela odháňa únavu
ako prirodzený parfum s tónom sladkého korenia
Poznámka starých bylinkárov:
Hoci hydrolát je jemný, predsa aj škorica v sebe nosí silu ohňa. Preto treba s
mierou užívať a skúsiť najprv malé množstvo, aby pokožke či žalúdku neublížila.
Vtedy však bude verným priateľom, čo rozohreje, posilní a povznesie ducha.
