Orgovánová mastička
V starých časoch, keď ľudia viac dôverovali darom prírody
než lekárskym fiolám a liekom zo škatuliek, pestoval sa pri každom dome orgován.
Jeho biele i fialové súkvetia nielen potešili zrak a nos svojou vôňou, ale
listy a kvety nachádzali miesto i v ľudovom liečiteľstve. Z týchto častí sa
pripravovala i mastička, ktorá bola pokladaná za pomocnicu pri boľavých kĺboch,
svaloch a pri stuhnutých šľachách.
Mastička z orgovánu sa robievala tak, že čerstvé kvety alebo
mladé lístky sa naložili do bravčovej masti alebo do roztopenej lojovej masti,
a táto sa pomaly zohrievala, aby v sebe prijala liečivú silu rastliny. Po
oddychu a precedení vznikla jemná masť, ktorou sa natierali boľavé miesta.
Účinky pripisované orgovánovej mastičke boli mnohé:
zmierňovala bolesti reumatické a kĺbové,
pomáhala pri stuhnutých svaloch a šľachách,
uvoľňovala napätie a podporovala prekrvenie,
pri natieraní na hrudník mala prinášať úľavu pri zahlienení
a ťažkom dýchaní,
jemne upokojovala pokožku, najmä ak bola podráždená alebo
začervenaná.
Ľud veril, že sila orgovánu dokáže odobrať i skrytý „chlad v
kostiach“ a priniesť teplo a pohodu do tela. Vnútorný pokoj podporovala aj jeho
vôňa, ktorá mala utišovať zarmútené srdce a prinášať jas do mysle.
Takto pripravená orgovánová mastička bola vždy po ruke –
natierala sa pred spaním, pri zhoršení počasia alebo keď po ťažkej práci začalo
telo bolieť. Starí bylinkári hovorili: „Kto má orgován pri dome, má lekáreň pre
telo i dušu.“
