Muchotrávka červená (Amanita muscaria) – mastička z tajomnej
sily lesa
„V hlbokých lesoch, kde mach mäkko šuští pod nohami a ranná
hmla sa mieša s vôňou ihličia, tam rastie kráľovná húb – muchotrávka červená.
Krásna, no zradná, skrýva v sebe silu, ktorú možno využiť, ak sa k nej človek
priblíži s úctou a múdrosťou.“
Zo starých herbárov a rozprávaní bylinkárov sa traduje, že muchotrávka
červená je hubou dvoch tvárí – jedna lieči, druhá škodí. Keď je jej sila
správne spracovaná a premenená v mastičku, môže sa stať pomocníkom pri
bolestiach tela aj duše.
Mastička z muchotrávky sa oddávna používala na natieranie
boľavých kĺbov, chrbtice a svalov. Jej sila preniká do hĺbky, uvoľňuje stuhnuté
údy, zmierňuje reumatické trápenia a utišuje nervové bolesti, ktoré človeka
sužujú po dlhých dňoch práce či chlade zimy.
Ľud nazýval túto mastičku aj „ohnivou liečkou“, lebo po natretí sa telo rozhorí
jemným teplom, ktoré prebúdza krv a rozhýbe, čo stálo.
V bylinárskych zápiskoch sa spomína, že malé množstvo masti
vtierané do pokožky prinášalo úľavu pri ischiase, zápaloch nervov či pri
bolesti krížov a ramien.
Niektorí starí liečitelia ju s úctou nazývali aj „mastička múdrych rúk“, lebo
vedeli, že kto ju zhotoví neuvážene, môže viac ublížiť než pomôcť.
Muchotrávka pôsobí na prekrvenie, uvoľnenie a tíšenie
bolesti.
Energeticky je spojená s ohnivým živlom, ktorý páli staré bolesti, odháňa chlad
z tela a navracia mu životnú silu.
Jej pôsobenie zasahuje aj do jemných rovín – ukľudňuje rozbúrené nervy, prináša
ticho do mysle a navracia duši rovnováhu.
No vždy platilo a platí:
„Sila muchotrávky nech je tvojím spojencom, nie pánom.“
Používaj ju len zvonka, s úctou a v malosti. Nikdy nie na otvorené rany a nikdy
nie u detí či tehotných.
Tak ako oheň môže zohriať i spáliť, tak aj muchotrávka v
sebe nesie tajomstvo rovnováhy – kto s ňou zaobchádza múdro, ten nájde úľavu;
kto ju podcení, spáli sa na jej sile.
„Nech mastička z muchotrávky uvoľní, čo v tebe dlho stálo,
nech zahreje tvoje údy, zjemní tvoje bolesti a pripomenie, že i v jedovatej
kráse môže driemať liek, ak sa k nemu pristúpi s pokorou a vďakou.“
Poďakovanie prírode za dar muchotrávky
„Ďakujem ti, Matka Zem, za plody tvojho lesa, za tiché dary,
ktoré ukrývaš pod tienistým smrečín. Ďakujem ti za muchotrávku červenú, za jej
silu ohnivú, čo hreje a hojí, aj za jej varovanie, že všetko v prírode má svoj
poriadok a mieru.
Nech jej duch ostane čistý, nech sa jej sila premení na
pomoc, nie na škodu. Nech teplo, ktoré z nej sála, prinesie úľavu boľavému telu
a pokoj nepokojnému srdcu. S pokorou prijímam jej moc, s vďačnosťou ju
používam, s úctou vraciam, čo mi bolo dané.
Tak nech je požehnaný každý dotyk zeme, každá bylinka, každý
plod lesa – lebo v nich prebýva múdrosť stará ako čas sám.“
