Tinktúra z kostihoja lekárskeho je mocným liekom našich predkov, ktorí si ju vždy pripravovali na jeseň, keď bol koreň najsilnejší a plný šťavy. Hovorilo sa: „Kostihoj, čo kosti hojí, nech v skle drieme, kým ho rany nezavolajú.“ Tinktúra sa ctila ako domáci liek na všetky úrazy tela – na zlomeniny, výrony, pomliaždeniny a boľavé kĺby.
Liečivé účinky tinktúry sú veľmi silné. Jej hlavnou úlohou je urýchliť zrastanie kostí, šliach a svalov. Pôsobí protizápalovo, tlmí bolesť a regeneruje tkanivá. Vhodná je pri dlhodobo nehojacich sa ranách, pri reumatizme a artritíde, pri opuchoch a svalovej únave. Používa sa výlučne na vonkajšie potieranie – vtiera sa do postihnutého miesta alebo sa z nej robia obklady. Na dušu pôsobí ako rastlina trpezlivosti – učí človeka vydržať čas liečenia a vrátiť sa k životu silnejší než predtým.
Na prípravu tinktúry sa používa čerstvý alebo sušený koreň kostihoja. Koreň sa dôkladne očistí, nakrája na drobné kúsky a zaleje kvalitným domácim liehom alebo vodkou. Fľaša sa nechá stáť na tmavom a teplom mieste aspoň tri až štyri týždne, pričom sa občas pretrepe, aby sa účinné látky lepšie vylúhovali. Po scedení sa tinktúra uchováva v tmavej fľaštičke.
Pri použití stačí potrieť boľavé miesto alebo navlhčiť gázu a priložiť ako obklad. Staré bylinkárky varovali, že tinktúru netreba piť – jej sila patrí pokožke a ranám, nie žalúdku.
