Hlas lesa- kvapky,
čo vracajú hlas tam, kde sa stratil
Na okraji
lesa, kde ranná hmla ešte drží pri zemi a vtáky len skúšajú prvé tóny dňa,
zbieral starý bylinkár byliny na hlas. Nie na spev pre slávu, ale na hlas, čo
sa vytratil únavou, vetrom či chorobou.
Vravel, že
hlas nie je len dar úst. Je to dych duše. A keď sa vytratí, netreba kričať ani
nútiť hrdlo k sile. Treba ho znovu pozvať späť.
A tak
vznikol Hlas lesa.
O sile
ukrytej v bylinách
Divizel
stojí vysoko a ticho. Jeho kvety nesú jemnosť, ktorá zvlhčí suché hrdlo a
pohladí hlasivky, akoby ich zakryl mäkkým plášťom.
Prvosienka
otvára cesty. Tam, kde hlien stojí a bráni voľnému dychu, ona ho pohne a
odvedie preč.
Materina
dúška nesie teplo zeme. Čistí, zohrieva a nedovolí, aby sa v hrdle usadil chlad
a nepokoj.
Šalvia je
strážkyňou hrdla. Drží poriadok, sťahuje, čistí a nedovolí slabosti, aby sa
rozšírila.
Repík
spevňuje. Keď je hrdlo unavené a rozkolísané, on ho znovu spojí a upevní.
Rumanček
upokojí to, čo je podráždené. Zjemní bolesť a prinesie ticho tam, kde bol
nepokoj.
Zlatobyľ
odnáša, čo už netreba. Pomáha telu zbaviť sa starého a uvoľniť miesto novému
dychu.
Ako Hlas
lesa pôsobí
Tieto kvapky
nejdú silou. Idú múdrosťou.
Zvlhčujú
suché a unavené hlasivky
Upokojujú zachrípnutie a stratu hlasu
Uvoľňujú hlieny, čo bránia voľnému slovu
Čistia hrdlo a horné cesty dýchacie
Prinášajú úľavu pri škrabaní, pálení aj únave hlasu
Nie sú to
kvapky na boj.
Sú to kvapky na návrat.
Dávkovanie
Keď hlas
odišiel a nechce sa vrátiť:
15 kvapiek každé dve až tri hodiny
najviac osem ráz za deň
Keď sa hlas
už vracia, no ešte je slabý:
20 kvapiek trikrát denne
Ako ich
užívať
Kvapky vlož
do vody, no neponáhľaj sa.
Podrž ich chvíľu v ústach, nech sa dotknú hrdla.
Starý
bylinkár vravel, že práve tam sa rozhoduje, či sa hlas vráti.
Kedy po nich
siahnuť
Keď hlas
zoslabol alebo zmĺkol
Keď hrdlo páli, škriabe alebo je suché
Keď sa hlien drží a nechce pustiť
Keď bolo povedané priveľa – alebo primalo
Slovo
starého bylinkára
Hlas sa
nestráca náhodou.
Niekedy ho odnesie vietor, inokedy ho schová únava.
Ale vždy vie
cestu späť.
Stačí stíšiť
svet okolo, zvlhčiť hrdlo a nechať byliny, nech prehovoria namiesto nás.
A vtedy,
celkom potichu,
sa hlas vráti.
