Vodokres

Vodokres – noc, keď sa voda prebúdza 18.–19. január. 

Keď je zima najhlbšia a noc ešte drží pevne opraty nad dňom, prichádza Vodokres – starý slovanský sviatok vody, ticha a očisty. Je to čas, keď sa voda mení, hoci navonok je studená a nehybná. Starí vedeli, že nie každá voda je rovnaká a že raz do roka nastane chvíľa, keď má pamäť, silu a ducha.Hovorilo sa: "Na Vodokres voda nespí, hoci ľad na nej leží. "Čo je Vodokres, Vodokres sa slávil v noci z 18. na 19. januára, keď sa podľa starého počítania otvárajú vody. Studne, potoky, rieky aj pramene dostávajú inú silu než po zvyšok roka. Nebola to slávnosť hlučná, ale vnútorná. Bez tancov a kriku. Skôr so sklopenou hlavou a čistým úmyslom. Starí Slovania verili, že v túto noc voda počúva, voda pamätá, voda odnáša staré a mŕtve. Voda ako bytosť, nie ako vec. Pre starého bylinkára nebola voda len tekutinou. Bola živou silou, nositeľkou informácie a mostom medzi svetmi. Každý prameň mal svojho ducha, každá rieka svoj charakter. Na Vodokres sa hovorilo, že voda vie, kto k nej prichádza s čistým srdcom, voda sa vie uraziť, ak sa zneužije, voda lieči len toho, kto ju neberie násilím. Preto sa v tú noc k vode nechodilo s hlukom, ale potichu. Očista tela aj ducha Vodokres nebol len o umývaní tela. Bol o očiste myšlienok, slov a úmyslov. Kto chcel, mohol sa dotknúť vody – nie z odvahy, ale z pokory. Starí robili umytie tváre v studenej vode pri svitaní, opláchnutie rúk ako znak prepustenia starých činov, naberanie vody do hlinených nádob na celý rok. Táto voda sa používala pri chorobe, pri veľkom strachu, pri prelomových životných chvíľach. Starý bylinkár učil, že voda z Vodokresu posilňuje imunitu, ak sa pije po kvapkách, upokojuje nervy, ak sa ňou umývajú spánky, čistí krv a myseľ, ak sa prijíma s úctou. Nie množstvo rozhodovalo, ale úmysel. Ako hovoril "Jedna kvapka prijatá vedome má väčšiu silu než vedro vypité bez mysle." Ticho, ktoré lieči Vodokres bol sviatok ticha. V tú noc sa nerozhádalo, neklialo, nelámali sľuby. Verilo sa, že slová vyslovené na Vodokres sa zapíšu do vody a vrátia sa počas roka späť k tomu, kto ich vyslovil. Preto starí radili mlčať viac než hovoriť, myslieť pomaly, dýchať hlboko. Voda a čas medzi starým a novým Vodokres stojí na prahu. Nie je už úplná zima, ale ešte ani jar. Je to medzník, kedy sa staré pomaly rozpúšťa a nové sa ešte len rodí. Bylinkár by povedal "Na Vodokres sa neláme ľad len na rieke, ale aj v človeku." Je to vhodný čas odpustiť, pustiť staré zvyky, očistiť vnútorný priestor. Ako si Vodokres pripomenúť dnes, bez starých obradov, sa dá Vodokres uctiť pohárom čistej vody vypitej vedome, krátkou prechádzkou k rieke alebo studni, tichým sedením bez telefónu, umytím tváre studenou vodou pri svitaní. Nie forma je dôležitá, ale prítomnosť. Slovo na záver Vodokres nás učí, že najväčšia sila sa skrýva v jednoduchosti. V kvapke vody. V tichu. V spomalení. A starý bylinkár by sa na záver len pousmial a povedal "Kto sa raz naučí počúvať vodu, tomu už život nemusí kričať." 

🌙 Ubúdajúci
🔥 Deň vody
🌿 Sneh
🧪 Očistná voda
🧙‍♂️ "Voda si pamätá."