Pagaštan konský

Pagaštan konský – poklad stromu, čo žily hojí

V starých časoch, keď ľudia chodievali bosí po prašných cestách a žily im ťažkli od každodennej roboty, verili, že mocný strom pagaštanu im prináša úľavu. Jeho lesklé hnedé plody, čo padajú na jeseň k zemi ako guľaté očká, nebývajú na jedenie – sú horké a ľahko otrávia. No v rukách bylinkára a gazdinej sa menia na liek, čo krv rozhýbe a bolesť stlmí.

Hlavná sila pagaštanu spočíva v látke menovanej aescín, čo v žilách spevňuje ich steny, nedá im prasknúť a zamedzí opuchom. Preto sa z plodov pripravujú masti a tinktúry, ktoré pomáhajú pri kŕčových žilách, hemoroidoch, unavených a ťažkých nohách. Stačí si večer natierať, alebo prikladať obklady a človek cíti, ako ťarcha mizne.

Na čo je plod dobrý podľa ľudového podania:

keď žily vybiehajú a nohy pália, pagaštan ich upokojí,

keď sa objavia modriny, pomliaždeniny a výrony, tinktúra či obklad ich rýchlejšie zahojí,

keď reuma alebo boľavé kĺby nedajú spávať, masť z pagaštanu prináša úľavu,

aj na "ťažké ruky i nohy" sa odpradávna dával, lebo rozhýbal krv a uľahčil obeh.

Ako si ľud pripravil liek:

Tinktúra: čerstvé alebo sušené, na kúsky rozbité plody sa zaliali dobrým domácim liehom a nechali sa odležať aspoň 3 týždne. Potom sa používali na potieranie žíl, kĺbov a pomliaždenín.

Masť: z plodov sa urobil odvar alebo macerát, ktorý sa vmiešal do bravčovej masti či do lojovej základne. Takáto masť bola pomocníkom na reumu, opuchy a boľavé údy.

Vrecko do vrecka: ľud vravieval, že ak si človek nosí pár pagaštanov vo vrecku, odháňajú reumu a ťažobu.

Pozor: plody sa nikdy nejedli, lebo sú horké a jedovaté. Slúžili len na vonkajšie liečenie.

Čo všetko môžeme vytvoriť z pagaštanu: