Kostihoj lekársky

Kostihoj lekársky, v starých časoch zvaný aj "čierny koreň" či "rastlina čo kosti hojí", je jednou z najsilnejších liečivých bylín, ktorú poznali naši predkovia. Rastie pri potokoch, na vlhkých lúkach a pri plotoch, jeho chlpaté listy a fialovkasté zvončekovité kvety sa skláňajú k zemi, akoby strážili poklad, ktorý ukrýva – mocný koreň. V ľudovej tradícii sa verilo, že kostihoj má dar "vrátiť telo dokopy", či už pri zlomeninách, pomliaždeninách alebo bolestiach kĺbov.

Liečivé účinky kostihoja sú známe oddávna – z koreňa sa pripravujú odvary, obklady či masti, ktoré podporujú zrastanie kostí, liečia podvrtnutia, výrony, modriny a urýchľujú hojenie rán. Pomáha aj pri reumatických bolestiach, zápaloch kĺbov a šliach, utišuje bolesti a regeneruje tkanivá. Na pokožku pôsobí blahodarne, hojí ekzémy, praskliny i hnisavé rany. Vnútorné užívanie sa dnes odporúča opatrne a skôr len vo forme homeopatík, keďže rastlina obsahuje alkaloidy.

Na dušu pôsobí kostihoj ako rastlina pokoja – prináša trpezlivosť a silu pre tých, ktorí sa zotavujú po úraze či chorobe. Vraj pomáha "zlepiť" nielen kosti, ale aj rozbitú vôľu a nádej.

Z kostihoja si môžeme pripraviť mastičku, tinktúru, olejový macerát alebo obklad zo strúhaného koreňa. Často sa používal aj kostihojový odvar na kúpeľ boľavých nôh či rúk. Staré bylinkárky radili: "Kto má kostihoj v záhrade, toho sa úrazy neboja."

Čo všetko môžeme vytvoriť z kostihoju: