Jelša kôra

Kôra tichých vôd a starej krvi zeme.

Sadni si, človeče, a počúvaj.
Nie každá bylina rastie na slnku a nie každý liek vonia sladko. Sú aj také, čo stoja po kolená vo vode, korene majú v bahne a pamätajú si viac mlčania než spevu. Taká je jelša – strom brehov, potokov a močarísk, strom, ktorý pije vodu, ale nehnije, ktorý stojí v chlade, ale nezomiera.

Starí bylinkári vedeli, že kde rastie jelša, tam je zápal, vlhko, hnis, krv a rozklad. A presne tam má jelša svoju moc.

Kôra jelše – čo je zač

Kôra jelše je tmavá, trpká, sťahujúca.
Keď ju ochutnáš na jazyku, hneď vieš: toto nie je jemný liek, toto je poriadok.

Obsahuje silné triesloviny a horké látky, ktoré:

sťahujú

vysušujú

čistia

zastavujú rozklad

Preto sa používala vždy tam, kde telo "tečie, hnije, mokvá alebo horí".

Liečivé účinky jelšovej kôry

Na zápaly zvonka aj zvnútra

Jelšová kôra je starý protizápalový strážca:

zápaly kože

mokvavé ekzémy

zapálené rany

opuchy a začervenania

Sťahuje tkanivo a berie so sebou horúčosť aj bolesť.

Na hnačky a črevné ťažkosti

Vnútri tela robí to isté, čo na koži:

sťahuje rozvoľnené črevá

zastavuje hnačku

pomáha pri črevných zápaloch

Starí ľudia ju používali, keď "črevá pustili poriadok".

Na krvácanie a slabé cievy

Jelša bola stromom, ku ktorému sa chodilo pri:

drobnom vnútornom krvácaní

slabých slizniciach

krvácajúcich ďasnách

Používala sa opatrne, ale s rešpektom – krv zastavuje, nie rozhýbava.

Na zápaly úst a hrdla

Odvar z kôry sa používal na:

kloktanie pri zápaloch ďasien

afty

bolesť hrdla

zapálené mandle

Trpkosť uzatvára rany a čistí sliznicu.

Na kožné problémy

Zvonka je jelša silná pomocníčka pri:

mokvajúcich vyrážkach

zapareninách

plesniach

zapálených ranách

Najmä tam, kde je vlhko a rozklad.

Jelša v pohľade starého bylinkára (a TČM)

Jelša ochladzuje, vysušuje a sťahuje.
Používala sa pri:

nadmernej vlhkosti

vnútornom ohni

hnilobných procesoch

Starý bylinkár by povedal:

"Keď sa v tele niečo rozlieva, jelša to zovrie."

Nie je to bylina na dlhé užívanie, ale na zásah.

Čo všetko sa dá z jelšovej kôry vyrobiť

Jelšový odvar

Používaný:

na kloktanie

obklady

kúpele rúk a nôh

sedacie kúpele

Najčastejšia a najstaršia forma.

Jelšová tinktúra

Silná forma jelšovej kôry:

na vnútorné použitie v malých dávkach

pri hnačkách

pri zápaloch

na vonkajšie potieranie rán

Tinktúra sa používa krátkodobo a cielene.

Jelšová mastička

Vhodná na:

mokvajúce rany

ekzémy

zapareniny

plesne

Masť "zapečatí" miesto a vytiahne zápal.

Jelšový kúpeľ

Používal sa:

pri kožných problémoch

pri nadmernom potení nôh

pri plesniach

Kúpeľ vysušuje a čistí pokožku.

Jelšový obklad

Na:

opuchy

zapálené miesta

bolestivé kĺby so zápalom

Kedy a ako sa zbiera kôra

Starý bylinkár ju zbieral:

skoro na jar

z mladších vetiev

s úctou, nikdy nie zo živého kmeňa dookola

Vedelo sa, že strom pri vode dáva, keď sa berie s mierou.

Záverečné slovo starého bylinkára

Jelša nie je bylina pre pohodlie.
Je to liek pre chvíle, keď sa niečo v tele vymklo spod kontroly.
Keď je priveľa vlhka, priveľa tepla, priveľa rozkladu.

Je tichá ako močiar, ale pevná ako breh, ktorý drží vodu na uzde.

Kto pozná jelšu, vie, že aj v chlade a blate môže rásť liek –
a že niekedy sťahovať je liečivejšie než uvoľňovať.