Divozel veľkokvetý

Divozel veľkokvetý – strážca dýchacích ciest a hlasu

Starý bylinkár vždy vedel, že niektoré rastliny nemožno na lúke prehliadnuť. Divozel veľkokvetý sa týči vysoko nad ostatnými bylinami ako zlatá fakľa zapálená slnkom. Jeho mohutná stonka obsypaná žltými kvetmi priťahuje pohľad už z diaľky a od nepamäti patrí medzi najváženejšie liečivé rastliny našich predkov.

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) rastie na slnečných stráňach, medziach, násypoch, lúkach a okrajoch ciest. Obľubuje suchšie miesta s dostatkom slnka. Jeho veľké plstnaté listy vytvárajú pri zemi ružicu a v druhom roku vyrastá vysoká kvetná stonka, ktorá môže dosiahnuť aj viac ako dva metre.

Ľudia si divozel cenili najmä pre jeho priaznivé pôsobenie na dýchacie cesty. Staré bylinkárske knihy ho často označovali za bylinu spevákov, rozprávačov a všetkých, ktorí potrebovali chrániť svoj hlas.

Liečivé účinky divozela

Kvety obsahujú slizy, flavonoidy, saponíny, silice a ďalšie cenné látky.

Tradične sa používa na:

• podporu zdravia dýchacích ciest,
• upokojenie podráždeného hrdla,
• podporu vykašliavania,
• zmiernenie suchého a dráždivého kašľa,
• podporu prirodzeného čistenia priedušiek,
• upokojenie hlasiviek,
• podporu organizmu počas obdobia prechladnutia,
• celkové upokojenie organizmu.

Práve obsah slizových látok robí z divozela jednu z najobľúbenejších bylín pri starostlivosti o hrdlo a dýchacie cesty.

Použitie v ľudovom liečiteľstve

Najčastejšie sa zbierajú kvety počas plného kvitnutia. Zbierajú sa za suchého slnečného počasia a sušia sa rýchlo v tieni, aby si zachovali svoju charakteristickú zlatožltú farbu.

Divozel sa tradične používal vo forme čajov, sirupov, tinktúr a inhalácií. Často býval súčasťou bylinných zmesí spolu s lipou, skorocelom, materinou dúškou, slezom či podbeľom.

Čo všetko sa dá z divozela vyrobiť

Divozel ponúka viacero možností spracovania:

• čaj,
• tinktúra,
• sirup,
• hydrolát,
• olejový macerát,
• masť,
• bylinné cukríky,
• pastilky na hrdlo,
• med s divozelom,
• bylinné kúpele,
• inhalácie,
• obklady,
• bylinné zmesi na dýchacie cesty.

Veľmi obľúbený je divozelový sirup, ktorý sa pripravuje z čerstvých alebo sušených kvetov a patrí medzi tradičné recepty našich starých mám.

Divozel v bylinkárskej tradícii

V minulosti sa suché stonky divozela používali aj ako fakle. Namáčali sa do vosku alebo tuku a slúžili na osvetlenie počas večerných obradov. Preto bol divozel v mnohých krajoch symbolom svetla, ochrany a životnej sily.

Bezpečnostné informácie

Divozel patrí medzi veľmi bezpečné liečivé rastliny. Pri príprave čaju je vhodné nálev precediť cez jemné sitko alebo plátno, pretože drobné chĺpky z kvetov môžu u citlivých osôb dráždiť hrdlo.

Pri dlhodobom užívaní vyšších dávok sa odporúča primeraná prestávka. Tehotné a dojčiace ženy by mali pravidelné vnútorné užívanie konzultovať s odborníkom.

Starý bylinkár by na záver povedal:

"Divozel stojí na lúke ako strážca letného slnka. Jeho kvety zbierajú teplo dlhých dní a ukrývajú ho pre chvíle, keď človeka trápi kašeľ alebo unavený hlas. Kto sa naučí pozerať na vysoké zlaté fakle medzi trávami, ten objaví jedného z najvernejších pomocníkov dýchacích ciest."