Bôľhoj lekársky

Bôľhoj lekársky – koreň, ktorý spájal zlomené kosti a hojil rany

Na brehoch potokov, pri vlhkých lúkach a na okrajoch priekop rastie mohutná rastlina, ktorú poznali už naši pradávni liečitelia. Bôľhoj lekársky (Symphytum officinale) patrí medzi najznámejšie liečivé byliny Európy a jeho meno napovedá o jeho dávnej povesti. Starí bylinkári vravievali, že tam, kde je potrebné niečo zahojiť, spevniť alebo obnoviť, tam môže pomôcť práve bôľhoj.

Jeho slovenský názov vznikol zo slov "bolesť" a "hojiť", čo dokonale vystihuje jeho tradičné využitie. Po stáročia bol považovaný za jednu z najcennejších bylín na vonkajšie použitie pri poraneniach, pomliaždeninách a problémoch pohybového aparátu.

História a tradičné využitie

Bôľhoj bol známy už v starovekom Grécku a Ríme. Jeho latinský názov Symphytum pochádza zo slova znamenajúceho "zrastať" alebo "spájať". Liečitelia ho používali pri zlomeninách, vykĺbeniach, poraneniach šliach a svalov.

Na Slovensku bol neoddeliteľnou súčasťou každej bylinkárskej domácnosti. Koreň sa nakladal do alkoholu, pripravovali sa z neho masti, obklady a odvary na vonkajšie použitie. Mnohí gazdovia nedali na bôľhoj dopustiť pri bolestiach chrbta, kolien či po ťažkej práci na poli.

Liečivé účinky bôľhoja lekárskeho

Najvýznamnejšou účinnou látkou bôľhoja je alantoín. Táto látka podporuje obnovu tkanív a regeneráciu pokožky. Práve vďaka nej si rastlina získala svoju výnimočnú povesť.

Tradične sa bôľhoj používa:

pri pomliaždeninách,

pri natiahnutých svaloch a šľachách,

pri bolestiach kĺbov,

pri bolestiach chrbtice,

pri reumatických ťažkostiach,

pri opuchoch po úrazoch,

pri hojení drobných rán,

pri regenerácii pokožky,

pri športových zraneniach,

pri bolestiach kolien a ramien.

Bylinkári si cenili najmä jeho schopnosť podporovať prirodzenú regeneráciu mäkkých tkanív. Preto bol často označovaný za "bylinu kostí a šliach".

Bôľhoj a pohybový aparát

Len máloktorá bylina je tak úzko spojená s pohybovým aparátom ako bôľhoj. Tradične sa používal pri bolestiach spôsobených nadmernou fyzickou záťažou, pri namáhaných svaloch a po úrazoch.

Masť z bôľhoja bola po celé generácie jedným z najobľúbenejších domácich prostriedkov na boľavé kolená, lakte, ramená či chrbticu. V kombinácii s kostihojom, pagaštanom, arnikou alebo živicou sa pripravovali silné regeneračné masti.

Využitie v ľudovom liečiteľstve

Ľudové liečiteľstvo využívalo bôľhoj predovšetkým zvonka. Obklady z koreňa sa prikladali na pomliaždené miesta, boľavé kĺby a opuchy. Z rozdrveného koreňa sa pripravovala hustá kaša, ktorú naši predkovia používali ako tradičný hojivý obklad.

Dnes sa vnútorné užívanie bôľhoja neodporúča pre obsah pyrrolizidínových alkaloidov, ktoré môžu zaťažovať pečeň. Moderné bylinkárstvo preto využíva bôľhoj najmä vo forme mastí, gélov, tinktúr a obkladov na vonkajšie použitie.

Čo sa dá z bôľhoja vyrobiť

Z bôľhoja lekárskeho možno pripraviť:

bylinnú masť,

liehovú tinktúru na vonkajšie použitie,

olejový macerát,

bylinný balzam,

obklady,

bylinné gély,

kúpeľové prípravky,

regeneračné krémy,

športové masážne prípravky.

Veľmi dobre sa kombinuje s arnikou, pagaštanom konským, nechtíkom, smrekovou živicou, rozmarínom, ľubovníkom a kostihojom.

Posolstvo starého bylinkára

Bôľhoj lekársky patrí medzi rastliny, ktoré si človek váži najmä vtedy, keď ho niečo bolí. Na prvý pohľad nepôsobí tak vznešene ako ruža ani tak voňavo ako levanduľa. Jeho sila sa ukrýva hlboko v tmavom koreni, ktorý po stáročia pomáhal ľuďom vracať sa späť k pohybu. Starí bylinkári vedeli, že príroda nám často dáva najväčšie dary tam, kde ich najmenej očakávame. A bôľhoj je jedným z týchto darov – verným pomocníkom kostí, svalov a kĺbov.