24.6.na Jána

24.jún – Deň svätojánskeho svetla a bylinnej múdrosti

Po svätojánskej noci prichádza ráno, ktoré naši predkovia považovali za jedno z najvzácnejších v celom roku. Dvadsiaty štvrtý jún je časom, keď sa krajina ešte stále kúpe v sile letného slnka a príroda dosahuje svoj vrchol. Lúky prekypujú kvetmi, polia sa vlnia vo vetre a lesy sú naplnené vôňou živice, kvetov a dozrievajúcich plodov. Starí bylinkári verili, že práve v tomto období sa zem otvára človeku najštedrejšie a ponúka mu svoje dary v plnej sile.

Od nepamäti bol tento deň spojený s úctou k slnku, svetlu a životu. Naši predkovia pozorovali prírodu pozornejšie než dnešný človek. Všímali si pohyb hviezd, zmenu ročných období, rast rastlín aj správanie zvierat. Vedeli, že všetko má svoj čas a svoju silu. A práve obdobie okolo svätého Jána patrilo medzi najvýznamnejšie chvíle roka.

Ráno sa ľudia vydávali na lúky ešte pred východom slnka. Zbierali rosu z trávy, umývali si v nej tvár a verili, že im prinesie zdravie, sviežosť a ochranu pred chorobami. Rosa bola považovaná za dar neba a zeme, za symbol čistoty a obnovy. Mnohé ženy si ňou umývali vlasy a tvár, aby si zachovali krásu a vitalitu po celý rok.

Pre bylinkárov bol tento čas obdobím najväčšieho zberu. Mnohé liečivé rastliny práve teraz obsahujú vysoké množstvo účinných látok, silíc a ďalších cenných zložiek. Na slnečných lúkach kvitne ľubovník bodkovaný, rebríček obyčajný, materina dúška, nechtík lekársky, divozel, lipa či nevädza. Každá z týchto rastlín nesie svoj vlastný príbeh a svoje miesto v tradičnom ľudovom liečiteľstve.

Ľubovník bol oddávna považovaný za bylinu svetla. Ľudia verili, že dokáže zahnať temnotu z duše a priniesť človeku pokoj. Rebríček sa používal na podporu zdravia a ochranu domácnosti. Materina dúška bola symbolom sily, odvahy a čistoty. Nechtík si získal úctu pre svoje všestranné využitie a zlaté kvety pripomínajúce samotné slnko.

Počas tohto obdobia sa konali rôzne obrady a stretnutia. Na kopcoch sa zapaľovali ohne, okolo ktorých sa stretávali rodiny a celé dediny. Oheň bol symbolom očisty, ochrany a životnej energie. Preskakovanie ohňa malo prinášať zdravie a odháňať všetko zlé. Svetlo plameňov sa nieslo krajinou a pripomínalo ľuďom spojenie s prírodou a jej večnými cyklami.

Starí bylinkári však vedeli, že skutočná sila nie je len v bylinách či obradoch. Najväčšia múdrosť sa ukrýva v schopnosti zastaviť sa a načúvať. V dnešnom uponáhľanom svete na to často zabúdame. Príroda však stále hovorí rovnakým jazykom ako pred stovkami rokov. Šum stromov, spev vtákov, vôňa rozkvitnutých lúk a teplo slnečných lúčov nám pripomínajú, že sme súčasťou niečoho väčšieho.

24 jún je preto vhodným dňom na poďakovanie. Za zdravie, za rodinu, za úrodu, za vodu, ktorú pijeme, za slnko, ktoré nám dáva život, aj za zem, po ktorej kráčame. Nemusíme vykonávať veľké obrady. Stačí vyjsť do prírody, sadnúť si pod strom, nazbierať niekoľko liečivých bylín alebo sa len na chvíľu započúvať do hlasu krajiny.

Príroda nás učí trpezlivosti. Učí nás, že všetko má svoj čas. Semienko nemôže vyrásť za jediný deň a strom neprinesie plody okamžite. Rovnako aj človek potrebuje čas na rast, dozrievanie a pochopenie života. V tom spočíva jedna z najväčších lekcií, ktoré nám starí bylinkári zanechali.

Tak hovorí starý bylinkár:

"Po svätojánskej noci kráča svetlo ešte hlbšie do krajiny. Byliny rozprávajú svojimi vôňami, vietor nesie múdrosť lúk a rosa odráža nebesá. Kto sa v tento čas zastaví a otvorí svoje srdce prírode, ten nezíska iba liečivé rastliny. Získa pokoj, ktorý sa nedá kúpiť, a múdrosť, ktorú možno nájsť iba na cestách vedúcich cez lúky, lesy a ticho vlastnej duše."